Ostala mi v hlave jedna veta z čias, keď som ešte len začínal chodiť do práce v Košiciach. Sedel som na obede s chalanom, čo mal rád debaty o všetkom možnom, a on raz povedal, že kázeň má byť ako rozhovor, nie ako vysielanie z jednej pásky. Vtedy som to bral ako rečičku k obedu a išiel som ďalej. Teraz čítam, že sa po tamtej oblasti chystá zjednotiť piatkové kázne a že proti tomu vystúpili Omar Abdullah, Mehbooba a Mirwaiz, že je to neprijateľné zasahovanie. A mám z toho divný pocit. Lebo na jednej strane si viem predstaviť, že niekto chce len poriadok a jednotu, na druhej strane kázeň predsa nie je firemný štandard, ktorý sa dá poslať centrálne. Neviem to posúdiť, nepoznám tamojšie pomery ani to, kto tam vlastne o čom rozhoduje. Ostáva mi len tá veta z obeda a otázka, či sa viera dá vôbec zjednotiť príkazom, na to som ešte neprišiel.
